Severínovia medzi nami

Tento príbeh je vymyslený. A možno sa vám bude zdať, že ani nie.

Kristína odišla z domu pár dní po sedemnástke. Otec ju bil, mamka bola ticho, tak čo… Nikto sa po nej nezháňal. Bývala, kde sa dalo a nájomné platila, čím sa dalo. Leo ju zbadal v potravinách, keď nakupovala pod bundu. V košíku jogurt a jablká, pod bundou zásoby na tri dni. Povedal, že keď chce, môže bývať uňho. Stačí keď bude variť, upratovať a občas mu dá. Dala. Keď sa mal narodiť Severín, povedal jej, nech ho neuvedie ako otca, ak tam chce ostať bývať. Že sa o nich postará. Tak prišiel na svet Severín bez otca.

Severín bol uplakané bábo. Kristína mu nerozumela. Dávala mu jesť, Leo kúpil aj pampersky a Severín aj tak nespal celú noc ako v reklame. Keď ho nechala plakať, on nakoniec zaspal. Občas mala naňho nervy, skúšala ho natriasať, aby konečne prestal revať, ale on reval ešte viac. Nevedela čo s ním má robiť. Okrem toho, že mala nervy na malého, bola aj hladná. Leo sa niekedy aj tri dni doma neukázal, bolo mu jedno, či je nakúpené. Keď si chcela ísť vybaviť peniaze na malého, odhovoril ju, že jej ho určite zoberú, keď sa dozvedia, že ušla z domu, vyspala sa s kdekým, kradla v obchode a tak.

Občas nechala Severína doma a išla si nájsť niečo na jedenie. Bála sa ho vziať so sebou. Keby sa v obchode rozreval, asi by ju chytili. A s deckom sa utekať nedá. Severín už ani tak veľmi neplakal. Len občas ho chytil strašný rapel. Mal skoro rok a také záchvaty zlosti, že ho musela zavrieť v izbe, aby sa vyzúril. Nemohla sa k nemu ani priblížiť, lebo zúril ešte viac. Leo ich vyhodil, že s takým urevaným deckom on bývať nebude.

Vrátila sa k mame. Volala ju domov, lebo otec ju nechal tak. Nechcela byť sama. Sľubovala Kristíne, že keď prídu s malým, prestane piť. Alkohol jej pomáhal uniesť samotu a poníženie z toho, že od nej odišiel manžel. Keď príde Kristína s malým, všetko bude inak. Severína hneď ľúbila. Objímala ho, stískala, nosila na rukách. Kristíne povedala, nech ide do práce, že ona zostane s malým. Tak ju Kristína nechávala doma s malým a ona si chodila hľadať prácu. Jeden chlap jej ponúkol, že ju vezme do Čiech. Severín zostal s babkou. Vyzeral, že mu je to jedno. Bol ticho, len tie záchvaty sa uňho opakovali. Babka bola zúfalá. Nič nebolo tak, ako chcela. Zase bola sama, navyše mala na krku zlostné decko. S alkoholom to išlo ľahšie.

Susedia nechceli babku udať, ľutovali ju. Chudera, veľa zlého si užila. Ale po čase ju nahlásili na úrad, ide predsa o malého, nie? Severín dostal nový domov. Detský domov. Svoje tretie narodeniny už oslávil tam. Vlastne neoslávil, lebo bol ešte frmol okolo jeho papierov a nikto si neuvedomil, že má narodeniny. S novým domovom dostal 5 tiet a 1 uja. A 8 detí. Netrvalo to dlho, iba čo sa naučil, kde má postieľku a že to dievčatko, ktoré ho hladká po hlavičke sa volá Carmen. Prišla teta a vzala ho k sebe do domu. Dozvedel sa, že sa volá mama. Mala doma ešte uja, ktorý sa volal tato a 3 deti.

Severín poprvýkrát vo svojom živote dostal pokojnú a láskavú materinskú lásku. Zachutila mu. Severínova dušička bola ako nádoba, ktorá má veľmi hlboké dno. Nech bolo tej lásky akokoľvek veľa, jeho kontrolka stále hlásila kriticky prázdnu nádrž. Snažil sa byť stále napojený na zdroj. Keď ho niekto odpojil, bojoval statočne a húževnato. Vložil do toho všetok svoj strach a hnev, trestal tvrdo tetu mamu keď ho od seba odpojila, aj iné deti keď sa na ňu napojili.

Profesionálni rodičia boli trpezliví, čakali, že to prejde, dali Severína do škôlky, aby si zvykol deliť sa s inými deťmi. Ale neprechádzalo to, so Severínom sa nedalo v škôlke vydržať, bil iné deti, rozbíjal hračky. Ostatní rodičia spísali petíciu za jeho vylúčenie. Severín sa konečne zase mohol napojiť na tetu mamu. Vtedy od nich odišlo jedno dievčatko do inej rodiny. Severín sa potešil. O dva dni k nim prišlo bábätko. Severín chcel, aby zmizlo. Takmer úplne mu ukradlo tetu mamu. Raz keď sa teta mama nedívala, skúsil ho dať pod posteľ, aby zase videla jeho, Severína, nie to bábätko. Veľmi naňho kričala. Nevadí, aspoň sa naňho pozerala.

Keď mal Severín 5 rokov, vrátila sa Kristína z Čiech. Severínova babka spadla zo schodov, zostala doma ležať, bolo treba sa o ňu starať. Kristíne zavolali z detského domova, že by bolo dobré, aby prišla navštíviť Severína. Občas naňho myslela a vždy si predstavovala, že mu je tam dobre. Má čo jesť, nemusí kradnúť v potravinách. Aj ho chcela vidieť, aj sa bála. Ale prišla. Nevedela, či ho má objať, alebo čo s ním má vlastne robiť. Dala mu cukríky a pozerala sa, ako pobehuje po herni. Vydržala to tam hodinu a potom odišla domov. Severína vzala zase teta mama domov. A povedala mu, že mama Kristína ho bude chodiť navštevovať. Bolo mu to jedno, cukríky zjedol.

Kristínu prehovárali, aby si ho vzala k sebe. Je to jej dieťa. Má kde bývať, má prácu, babka zomrela, môže sa starať o Severína. Veď v septembri už pôjde do školy. Tak sa Severín vrátil ku Kristíne. Usilovala sa, ako vedela. Chodila do práce, dávala mu jesť, čisto ho obliekala, posielala ho do školy. V škole sa Severínovi nepáčilo. Deti ho nemali rady, hovorili o jeho mame, že je chudera. Učiteľka nad ním vzdychala a ľutovala ho. Nevedel sa na nič poriadne sústrediť, strácal veci a Kristína strácala nervy. Prvú triedu si musel zopakovať. Cez druhú a tretiu sa nejako dostal, mal novú učiteľku. Mal ju rád. Ani nevedel presne prečo, ale bolo mu s ňou dobre.

Vo štvrtej triede dostal novú učiteľku. Nemal ju rád, ona nemala rada jeho. Raz, cestou do školy, našiel na ulici psíka. Bol prítulný, nechal sa pohladkať. Severín sa s ním začal hrať a keď psík odbehol, utekal za ním. Naháňal sa s ním celé dopoludnie. Chcel si ho vziať domov, ale nevedel ako to má spraviť. Kristína by určite zase kričala. A nesmie sa dozvedieť, že nebol v škole. Tam povedal, že bol chorý, ale mama mu zabudla napísať ospravedlnenku. Potom zase stretol toho psíka. Potom bola u nich sociálka. Kristína naňho kričala a zbila ho. Utiekol za psíkom. Potom zase prišla sociálka a zobrala ho do auta, že ide do domova. Zúril a plakal za psíkom.

A spoznal 4 tety, 2 ujov a 9 detí. Na izbe býval s Nicolasom. Potom musel ísť do druhého domu, lebo za Nicolasom prišiel bývať brat. Severín brata nemá. Spoznal 5 tiet a 7 detí. Cez prázdniny zavreli jeho dom a on išiel na dva týždne do svojej starej izby. Nicolas s bratom išli k mame a otcovi. Tak im aspoň vylomil dvere na skrinke, rozbil dvere a na stenu napísal, čo si o nich myslí.

Severín je v domove dva roky, má 12. Doteraz prežil 6 rôznych životov, z ktorých najdlhší trval 5 rokov. Jeho presvedčenie o svete je také, že ak niekde žije, po čase niekto príde a presťahuje ho. Za tých 12 rokov mu asi 20 dospelých ľudí povedalo, že sa oňho budú starať. Jeho presvedčenie o láske a náklonnosti je, že netrvá večne a treba o ňu bojovať. Vo svojom živote veľakrát počul, že je na ťarchu a že sa s ním už ďalej nedá. Jeho presvedčenie o sebe je, že je zbytočný a nemá nárok na lásku. Nikto nevie, kedy príde ďalšia zmena v jeho živote.

V Severínovom príbehu je niekoľko návratov. Kristína sa vrátila k mame, Severín sa vrátil ku Kristíne, Severín sa vrátil do domova. Ktorý z návratov bol bezpečný? Ktorý mohol byť bezpečný? Čo kto mohol urobiť vtedy na začiatku inak? Ako kto komu mohol pomôcť?

Na tieto otázky dnes hľadáme odpovede a verím, že ich nájdeme. Potrebujeme ich nájsť, lebo ak ich nenájdeme, Severín nebude mať motiváciu nájsť si v dospelosti domov, do ktorého bude chcieť patriť, nebude mu záležať na miestach, kde bude žiť. Nebude mať chuť vydržať dlhodobo v nejakej práci a budovať si tam dobré pozície. Nebude mať schopnosť vytvoriť s blízkym človekom vzťah na takú dlhú dobu, aby si mohli dôverovať a vychovávať deti. Neuverí vo vlastnú hodnotu a nebude si vážiť iných.

Pomôcť  Severínovi a deťom s podobnými príbehmi bude náročné – treba veľa špecialistov , dlhý čas a odhad výsledku? Nevieme.

Ale viaceré zdroje uvádzajú, že pomoc rodičovi v rizikovej sociálnej situácií je 8-krát lacnejšia, ako umiestnenie dieťaťa mimo túto rodinu v náhradnom prostredí. 8-krát lacnejšia pre spoločnosť! A  čo všetko by získal Severín stabilitou a životom s jedným človekom, ktorý by ho ľúbil? Tuším, že to je nevýčisliteľné… A Vy?

Zuzana Zimová